13.9.2012 sa uskutočnil masový štrajk učiteľov a ďalšie sú avizované. Skôr než sa začneme pýtať: Prečo nemajú učitelia vyššie platy? Spýtajme sa radšej: Prečo teda žiaci základných a stredných škôl nedosahujú lepšie výsledky. Čia je to chyba? Môžeme zvaľovať zodpovednosť na deti a na to, že nie sú schopné sa dobre učiť? Prečo teda tie deti chodia do školy? A tie deti, ktoré zase excelujú? Dá sa povedať, že len tým sa učiteľ venuje? Pokiaľ všetky deti budú dosahovať nadštandardné výsledky, nech sa valorizujú platy aj o 100%. Samozrejme väčšina učiteľov bude pravdepodobne namietať, že nemajú na deti toľko času ako by chceli, a že úlohu vo vzdelávacom procese zohrávajú aj rodičia. Áno, rodičia zohrávajú zásadnú úlohu v živote dieťaťa, ale to ako si triediť čas a aký prístup zvoliť na to aby dieťa bolo motivované učiť sa na to je tu predsa učiteľ, pretože má na to adekvátne vzdelanie a klasifikáciu. Rodičia predstavujú laikov v oblasti, kde je učiteľ profesionálom. Nemôžeme predsa od laika očakávať to, čo dokáže profesionál. Tak prečo zhadzovať zodpovednosť na rodičov. Čas, ktorý strávi dieťa v škole je dostačujúci na to aby mu bola venovaná dostatočná pozornosť zo strany učiteľa.
Ďalšou námietkou môže byť, že sa vyskytne prípad, kedy dieťa učiteľa nerešpektuje. Hádam nebudeme viniť to dieťa. Aká by bola argumentácia? Žiaci nerešpektujú učiteľa, lebo nemá autoritu. Ako môže byť učiteľ, ktorý nemá autoritu učiteľom a očakávať, že ho deti budú poslúchať? V tejto súvislosti je potrebné ešte raz zopakovať, že jedine učiteľ má dostatočné vzdelanie a kvalifikáciu na to, aby bol schopný deti viesť a učiť. Pokiaľ má tieto predpoklady a jeho metódy vedú k úspechom jeho žiakov, tak to z neho robí dobrého učiteľa. Pokiaľ nie, nemal by učiť.
Zlé nastavenie politiky
1. Školské zariadenia nereagujú na demografický vývoj. Veľkokapacitné školy sú prežitkom minulosti. Oveľa efektívnejšie sú školy so stredným alebo malým počtom žiakov v nízkonákladových priestoroch. Združovaním školských zariadení sa len prehlbuje ich ekonomická neefektivita.
2. Znižovanie štandardu škôl so všeobecným zameraním. Gymnázia naberajú študentov s podpriemernými výsledkami, ktorí by inak skončili inde. Pravé tieto školy devalvujú úroveň školstva na Slovenku a my ako daňový poplatníci by sme sa im mali za to poďakovať 10% valorizáciou platov. Kde ostáva kvalita vzdelávania? Chceme teda finančne motivovať učiteľov aby naďalej znižovali štandardy?
3. Trh s učiteľmi je príliš veľký. Absolventov vysokých škôl so zameraním na učiteľstvo a pedagogiku sú tisíce a tieto čísla nemajú ani náznak klesajúcej tendencie. Už teraz sú platy v školstve umelo nadhodnotené a neodrážajú pomery na trhu. Pokiaľ sa nezmenší počet absolventov a učiteľov nebude nedostatok, tak zvyšovanie platov je len hudbou veľmi vzdialenej budúcnosti.
4. Nízka kvalita absolventov. Avšak ešte horšou perspektívou pre naše deti je, že pri takomto enormnom množstve absolventov sa nedá zaručiť ich kvalita. Hrozí nám, že systém ktorý vyprodukoval také množstvo učiteľov bude aj naďalej znižovať úroveň vzdelávania ďalších generácií na Slovenku.
5. Absencia školení a ďalšie vzdelávanie učiteľov. Samozrejme, že takéto programy existujú, ale aký je ich reálny prínos? Učiteľov s dlhoročnou praxou naučíte len ťažko novým postupom iný tomu nevenujú pozornosť a sankcie či spätná väzba absentujú.
Riešenia
1. Predpoklad demografického vývoja nám ponúka možnosti postupného adaptovania školských zariadení na nízkokapacitné, čím sa značne znížia náklady na prevádzkovanie budov. Čo prinesie financie do školstva.
2. Navýšenie kritérií pre dosiahnutie vysokoškolského učiteľského a pedagogického vzdelania.
3. Dôraz na kvalitu základného vzdelávania a zníženie počtu žiakov na jedného učiteľa na prvom a druhom stupni. Čím by sa zabezpečila efektívnosť výchovného procesu a tým zlepšila pripravenosťou žiakov na ďalšie vzdelávanie.
